štvrtok, 10. novembra 2016

Samota

Do očí sa mi liala teplá voda a ja som premýšľala, čoho sa ľudia boja zo všetkého najviac.
Predstavila som si svoj život práve teraz - pred tromi mesiacmi som sa vydala a niektorým ľuďom sa asi môj život zdá závideniahodný. Máš manžela. Už sa nemáš čoho báť.

Tí ľudia sa asi najviac zo všetkého boja samoty.

V rukách som stískala bielu penu a rozmýšľala som, čoho sa najviac bojím ja.
Nemusela som premýšľať dlho. Predstavila som si svoj život o niekoľko desiatok rokov, ako osamelá sedím v hlbokom kresle a čítam hrubé knihy, na ktoré som predtým nemala čas. Koľké roky som drobný kúsok času delila medzi množstvo ľudí a činností a odrazu ma tu nechal samú, zavalenú lavínami zbytočného času.

Nie som sama, a predsa sa najviac zo všetkého bojím samoty.

Prúd vody sa zastavil a ja som sa skryla pod jeho zohriatu perinu. Plakali sme spolu. Najskôr zo strachu, potom pre krásu tej chvíle.


fotil Kuba Šimmer


pondelok, 24. októbra 2016

Grace.

Otvorilo sa veľa nepopísaných stránok. Množstvo neprebádaného. Premýšľanie v množnom čísle a čakanie v menej než jednotnom. Zisťujem, že ja už neexistujem a my dvaja už tiež nie. Pritom to vôbec nie je smrť, nesloboda, ani stiesnenosť. Len odrazu už neexistuje nič staré. Aj štyri biele steny nabrali nádych novoty. Aj moja myseľ, aj moje spôsoby, aj moja láska. Jedna duša v dvoch telách. V dobrom aj v zlom.









A keď tu pomaly čítaš všetky staré príbehy, tie o oknách, púšti a o slovách, pomyslíš si, že biele šaty by mohli žiariť trochu menej, úsmev na tvári by mal byť strnulejší a nemal by to byť len príbeh o mne. o ňom a o Bohu, ale aj o bolesti, zranení, zrade, klamstve, dvojtvárnosti a hriešnosti. No už dlho môžem šepkať slová, ktoré v ten deň sprevádzali moje kroky: 

Grace
She carries a world on her hips
No champagne flute for her lips
No twirls or skips
Between her fingertips

She carries a pearl
In perfect condition
What once was hurt
What once was friction
What left a mark
No longer stains

Because grace makes beauty
Out of ugly things

Grace finds beauty
In everything

Grace finds goodness
In everything

Preto sa v ten deň usmievalo moje srdce a moje šaty žiarili najčistejšou bielou a moja krehká, odpustená duša môže žiť v tele môjho manžela.


Fotili Kuba Šimmer a Welin Nagyová

piatok, 10. júna 2016

o jahodovom džeme a starom živote

Povedala som si, že po štátniciach uvarím jahodový džem, kúpim si kvetované šaty, utriem si prach, prečítam knihu o manželstve a presťahujeme starý život na povalu, aby urobil miesto novému.

A tak sme včera začali. Uvarila som jahodový džem a začali sme baliť starý život do krabíc. Vždy som o tom premýšľala úplne pragmaticky: keď si chceme náš nový domov vymaľovať, musíme najprv dať preč všetko bývalé. Otvorila som skrine a zrazu tam boli - krištáľové poháre, drobné šálky so zlatým okrajom, šperkovnica a v nej hodinky. Toľko vecí, na ktoré som si už päť rokov nespomenula, toľko vecí, na ktoré som zabudla. Videla som ju sedieť v sanitke, s pohľadom, ktorý ma nepoznal. Počas tých piatich rokov som si nespočetnekrát vyčítala, že som k nej nebola lepšia a že som ju nemilovala viac.

A veľa som plakala. Balila som krištáľové poháre do novín s láskou, s akou som jej do nich mala nalievať jablkový džús pred piatimi rokmi. Menej rozprávať a viac potichu milovať. Aj vtedy, aj dnes, aj zajtra, aj vždy.